Väčšina ľudí dosť tápe pri kompletovaní si prvej výbavičky pre svoje očakávané dieťatko. Niet sa čo diviť. Chýbajúce skúsenosti zo života s vlastným dieťaťom sú určite veľkou prekážkou.

Človek si totiž samozrejme úplne nedokáže predstaviť, čo vlastne to dieťa robí, čo potrebuje, čo je dôležité a čo nie. Tiež netuší, aký bude rodičom on a čo mu bude pomáhať a čo naopak nebude potrebovať vôbec. Človeku sa objavuje veľa otázok, na ktoré nepozná odpoveď. Či je rastúci nábytok na mieru dobrý nápad alebo nie, či bude jeho dieťatku vyhovovať šatka alebo nosítko. Či kupovať prebaľovací pult alebo je to zbytočnosť.

Je to asi ako baliť si kufre na dovolenku niekam, kde netušíte, aké bude počasie. Či bude mínus alebo plus dvadsať, či bude snežiť alebo svietiť slnko, či bude zúriť víchrica alebo pofukovať jemný vánok. Proste netušíte, čo si zabaliť. Jediná istota je literatúra! Napríklad také erotické poviedky sa možno síce hodia trochu viac na letnú dovolenku, ale možno ich oceníte aj po náročnom dni na materskej dovolenke.

Takže aký kočík by som si vybrala po ročných osobných skúsenostiach? Na čo by som druhý krát pri výbere prihliadala?

• Veľkosť korbičky
  • Veľa kočíkov má dnes príliš krátku korbičku a dieťa z nej vyrastie skôr ako začne samo sedieť a môže prejsť do „šporťáku“. Čo je problém, pretože dnes už snáď každý vie, že pasívne posadzovanie je pre vývoj pohybového aparátu skutočne škodlivý. Preto je ideálne, ak dieťa, čo najdlhšie ostáva v korbičke

• Problematická nie je len dĺžka, ale aj šírka. Čím širšia korbička, tým je to pre dieťa z pohybového hľadiska lepšie. Dokáže si povystierať ručičky a nožičky do všetkých strán a uložiť sa tak ako je mu najpohodlnejšie
• Odpruženie kolies

Toto by som pred rokom tiež vôbec neriešila. Dnes už viem, že je skutočne podstatný rozdiel v tom, či sa pri tlačení kočíku nadriete ako kôň – hlavne ak pravidelne šliapete do kopca alebo keď kočík utlačíte DOSLOVA malíčkom ľavej ruky.